Informácie o kňazoch, sú opisom z Diplomovej práce Adriána Lančariča s názvom: Dejiny obce Borová od začiatku 19. storočia do roku 1918.
Kňazi pôsobiaci v Borovej
V tejto podkapitole uvádzame životopisy dlhovanských farárov, ktorí slúžili sväté omše vo filiálnom kostole sv. Štefana kráľa v Borovej.
Ignác Štvrtecký. Rodák z Veľkého Bielu. V roku 1767 nastúpil na teologické štúdiá do Budína. Od 28. januára 1769 pôsobil ako kaplán vo Svätom Juri. Preložený do farnosti Dlhá bol 10. februára 1779. Tu zomrel 31. marca 1824.
Jozef Linek. Narodil sa v roku 1792. Teológiu vyštudoval v trnavskom seminári Marianum, po absolvovaní štúdia roku 1817 pôsobil v Štiavnických Baniach, od roku 1819 v Pezinku, od roku 1823 v Šaštíne. V rokoch 1824-1836 pôsobil vo farnosti Dlhá. Preložený bol do Bohdanoviec nad Trnavou, kde 12. júna 1843 zomrel.
Leopold Grznárik. Narodil sa 15. novembra 1791. Teologické štúdium v seminári Marianum v Trnave ukončil 12. augusta 1818, vysvätený za kňaza bol o rok neskôr. Po vysvätení pôsobil v Topoľčanoch a v Pezinku. V rokoch 1830-1836 bol farárom v Bohdanovciach nad Trnavou. Vo farnosti Dlhá pôsobil v rokoch 1836-1849. Od 28. októbra 1849 bol farárom v Suchej nad Parnou. Grznárik sa 20. júna 1855 stal vicearchidiakonom Smolenického dekanátu. Zomrel 1. januára 1866 v Suchej nad Parnou.
František Jelínek. Narodil sa 29. februára 1820 v Topoľčanoch. Filozofiu a teológiu študoval v Trnave. Vysvätený bol 15. júla v Modre a hneď umiestnený do farnosti Smolenice, aby pomáhal tunajšiemu kňazovi. V Dlhej pôsobil od roku 1849 do septembra 1881. Keďže bol vášnivým pestovateľom ovocných stromov, v Dlhej založil ovocnú škôlku. Pôsobil ako inšpektor elementárnych škôl. Po smrti Leopolda Grznárika sa stal vicearchidiakonom Smolenického dekanátu. Zomrel 22. novembra 1881 v Dlhej.
František Petrík. Narodil sa 10. januára 1855 v Hlohovci. Teológiu vyštudoval a ukončil v Ostrihome v roku 1878, kedy bol aj vysvätený za kňaza. Pôsobil ako kaplán v Častej a v Suchej na Parnou (1881), ako farár v rokoch 1881-1906 v Dlhej a v rokoch 1907-1923 v Suchej nad Parnou. V roku 1912 sa stal dekanom Smolenického dekanátu. Zomrel 24. októbra 1923.
Jozef Cletus Bielek. Narodil sa v Kysuckom Novom Meste v roku 1866, študoval filozofiu a teológiu vo františkánskych seminároch, prijal meno Cletus. Ordinovaný bol 2. júla 1884, pôsobil ako vikár františkánskeho kláštora v Pruskom, ale aj v Skale a Skalici. Je autorom viacerých článkov, úvah, kázní, básní a próz. V roku 1898 vystúpil z františkánskej rehole a stal sa diecéznym kňazom. V rokoch 1904-1905 pôsobil ako katechét v Skalici, v roku 1905 bol kaplánom v Novom meste nad Váhom. Farárom v Dlhej bol v rokoch 1906-1907, od roku 1908 do 1915 pôsobil v Skýcove.
Jozef Andrej Zlatoš. Narodil sa 2. februára 1873 v Skalici. Františkán, ordinovaný bol 30. apríla 1896. Od roku 1898 pôsobil v službách Ostrihomského arcibiskupstva. Kaplánoval v Hronskom sv. Beňadiku a Smoleniciach (1902), bol administrátorom v Skýcove (1903). Ako farár pôsobil v Dlhej v rokoch 1907-1966. V roku 1938 sa stal dekanom Smolenického dekanátu, 14. augusta 1959 bol menovaný čestným kanonikom. Zomrel 13. marca 1968 v 95. roku života a v 71. roku kňazstva. Pochovaný je v Dlhej.
Tabuľka č. 9 Menoslov kňazov pôsobiacich v Borovej
Meno Obdobie pôsobenia
Ignác Štvrtecký 10. 2. 1779 – 31. 3. 1824
Jozef Linek 21. 4. 1824 - 5. 1. 1836
Leopold Grznárik 5. 1. 1836 - 28. 10. 1849
František Jelínek 28. 10. 1849 - september 1881
František Petrík október 1881 - 1906
Jozef Cletus Bielek 1906 - 1907
Jozef Andrej Zlatoš 1907 - 1966
Príjmy kňazov
Príjem farára v Dlhej v roku 1802 z 1/16 bol päť zlatých a 22½ denára, domové dávky od obyvateľov predstavovali jednu bratislavskú mericu pšenice a jačmeňa, dva a pol merice strukovín, štyri bratislavské merice ovsa a 36 denárov. Okrem toho 35 sedliakov odovzdávalo polovicu bratislavskej merice pšenice, med, jedno kurča a štyri vajcia. Deväť želiarov odovzdávalo farárovi polovicu bratislavskej merice strukovín a 45 denárov. Obec spolu každoročne zabezpečila farárovi tri vozy dreva. Štólové poplatky boli v nasledovnej výške: uvedenie rodičky dve zlaté, sobáš 36 denárov, uvedenie mladomanželky 15 denárov a pohreb 30 denárov.
Rozloha pôdy, ktorú vlastnil priamo farár bola malá, v rokoch 1846 a 1859 len 626 štvorcových siah (0,52 ha), po konečnej komasácii v roku 1873 patrilo farárovi 10 uhorských jutár a 307 štvorcových siah (4,57 ha) pôdy.
Veľkosť odovzdávaných dávok sa zmenila v polovici 19. storočia, kedy v roku 1847 farár poberal od každého sedliaka polovicu štvrte muštu a 21 denárov, od želiarov s domom poberal polovicu bratislavskej merice strukovín a 12 denárov. Štólové poplatky boli v nasledovnej výške: krst deväť denárov, uvedenie rodičky 12 denárov, sobáš jeden zlatý, pohreb 30 denárov, slobodná štóla 15 denárov, spievaná omša jedna zlatý a hovorená omša 30 denárov. Hoci boli v obci vinohrady vyklčované od roku 1821, obyvatelia sa zaviazali farárovi aj napriek tomu odovzdávať fertál vína a v roku 1822 spísali aj zmluvu, ktorej časťou bola aj dohoda, že ak by farár „zkrze kiselost aneb slabosť, aneb zkrze woláku inú chibnost“ nechcel prijať od nich víno, radi to vynahradia peniazmi.