V nejednej slovenskej obci bola miestna orolská jednota jediným kultúrnym spolkom a v tom prípade sa spravidla starala aj o duchovné zveľaďovanie mládeže i dospelých aj o ich telovýchovné a kultúrnospoločenské napredovanie, napríklad prípravou programov na oslavy a slávnostné akadémie; tiež nacvičovaním divadelných hier, dychových hudieb a zakladaním čitární. Na tento účel začali sa najmä vo väčších obciach a mestách stavať orlovne – spoločenské domy s väčšou sálou a javiskom. Orlovňu si postavila aj malá obec Borová. Slávnostne ju otváral a posviacal A. Hlinka (23.8.1936), ktorému pri tejto príležitosti obec udelila čestné občianstvo. Finančný základ na túto spoločenskú budovu vznikol tak, že A. Izakovič poprosil rodákov, ktorí mu chceli na primície niečo podarovať, aby to obetovali na orlovňu. Táto orlovňa bola pri stavbe väčšieho kultúrneho domu zbúraná, pričom sa nezvážil jej historický význam (raz mohla byť vyhlásená za kultúrnu pamiatku).

 

 


Takto to začalo v roku 1970, zbúrala sa orlovňa z roku 1936 a čistili sa 

 

 

                                          Potom sa v roku 1971 oslavovalo znovuotvorenie.

   

   

Takto vyzerá teraz.