Nie je to Dušan Hergot, ale počúvajte

Ako sa prezývali obce Trnavského okresu

K nádavke sa uchyľuje obyčajne človek nahnevaný, nekultúrny, ktorý sa nevie ovládať a ktorý je neschopný dialógu. Boli sme svedkami, že si nenadávajú len jednotlivci, ale aj celé spoločenstvá, obce, ba aj príslušníci parlamentu či národov. Koľko poníženia bolo napríklad v maďarskom pomenovaní "Tót"! Kedysi mali hanlivý obsah aj pomenovania, ako sú husiti, kuruci, turci, bočkajovci, bratríci a podobne. Samozrejme časom a dobou tie pomenovania upadli buď do zabudnutia alebo sa ich význam zjemnil. Jemnejší, kultivovanejší stupeň nadávky je prezývka, ktorá nakoniec nemusí mať v sebe nič pejoratívneho, zlomyselného, hanlivého. Môže byť len spomienkou na humornú situáciu, môže byť vtipným postrehom zachovávajúcim dokonca dôležitý fakt, ktorý už nik zo súčasníkov nepozná z vlastnej skúsenosti. Tak sa potom prezývka stáva prameňom pre historika a pozoruhodnou danosťou.

Na okolí Trnavy prezývky odjakživa akoby kvitli. Niet takmer domu po dedinách okresu, ktorý by ešte nemal druhé meno, niekedy aj dosť nepekné i vulgárne a jeho nositeľa nebolo radno ho ním veru osloviť v jeho prítomnosti. Inokedy zostalo domu meno predchádzajúceho majiteľa, rodiny, zaťa, svokry a podobne. Možných kombinácii bolo tu vždy neúrekom.

Nám ide skôr o prezývky obcí - a pri ich publikovaní nie je naším zámerom ich znovuoživenie, ale informovať či skôr pobaviť turistov, ktorí sa po nich občas túlavajú. Veď koľko storočí odpočíva v pomenovaní Bukovčanov vápenkármi, Ostrovanov olejkármi, Trstínčanov prípinkármi /bola tu stanica na prepriahanie koní/, Veselčanov košinármi. Poďme však podľa abecedného poriadku obcí okresu:

TRNAVA - Keď sa dvaja Trnavčania stretli ďalej od mesta, pozdravili sa: "Jebenci aj Ty si tu." A tak sa oslovujú ešte aj dnes! Zostalo im to navždy.

BANKA - Okolité dediny ich prezývali a prezývajú syslári.

BIELY KOSTOL - Večer sa obúvajú, ráno vyzúvajú, v noci kradnú. Prezývali ich aj kadleci.

BOROVÁ - Čerešnári

BOROVCE - Bíreši

BUČANY - Bučančani srnci, varili sa v hrnci

BUKOVÁ - Vápenkári

ČERVENÍK - Mrkvári

DECHTICE - Šošovičkári

DOBRÁ VODA - Vápnári, nápekani /nehovoria nápoky, ale nápeky/

DOLNÁ KRUPÁ - Oplašenci

DOLNÉ DUBOVÉ - Záveráci, brnci

DOLNÉ OREŠANY - Habáni

DOLNÉ TRHOVIŠTE - Žabári

DOLNÝ LOPAŠOV - Vlci, zjedli vlka, aúúú....

DRAHOVCE - Morenári

HLOHOVEC - Frašták išól, Frašták prišól a nič nevybavil.
Keď deti nechceli spať, strašili ich, že dostanú fraštackého vína, trojchlapového, /keď sa toto víno pilo, museli toho, čo pil, držať traja chlapi/. Cez tenký krajíček chleba je vidzet až do Vídne. Ľavá ruka je židova, či fraštacká.

HORNÁ KRUPÁ - Oplašenci

HORNÉ DUBOVÉ - Sovári, sovy, sovence

HORNÉ OREŠANY - Habáni, syslári

HRNČIAROVCE - Kapustári, pečú cibuľové báleše aj štrúdle.

CHTELNICA - Plickári, ako murári, chodiaci po svete, jedli lacné pľúca, plíca.

JASLOVCE - Jalitári, žabári. Varili v hrnci žabu. Jeden kričí: Režte hu! Druhý kričí: Varte hu! Treccí s kolom pichá: Namudušu, ešče dýcha!

KÁTLOVCE - Korytári, šošovičkári.

KOCURICE - Kocuri

KOČÍN - Šiškári, lošáci, lošáky

KOPLOTOVCE - Syslári

KOŠOLNÁ - Repári

LANČÁR - Lošáci

LEOPOLDOV - Mestečko Prajzi /zo starého názvu Preuzen/

LOŠONEC - Hubári, Hríbari

MADUNICE - Bumburičári

MAJCICHOV - Pili na vlka, ktorého odrali vo Farkašíne

MALŽENICE - Keď je v nove, t.j. po mlatbe: Otkat si? Z Mavženiec Pred novom, t.j. keď niet chleba: Otkat si? Z Malženíc.

MODRANKA - Šalatári, mrkvári. To preto, že majú šalátové hody. Na jar, keď ešte nie sú vykŕmené husi. Keď mali ísť susedky do Trnavy na trh so zeleninou, pýtala sa jedna druhej: Susetka, jako idete peši alebo na káre?

MORAVANY - Srnci, srnčári

NAHÁČ - Sysly, syslári

OPOJ - Bolo tu tri dni nijako. Strakári, jelli na hody straky. Predali kožu z vlka odratého vo Farkašíne.

OSTROV - Olejkári

PADEROVCE - Mešťani. Jalitári, zelli kaššu na chotári. Oplašení - vyplieskali zajáca s kapustným listom po rici. Dorábali dzyne a predávali zrnká.

RADOŠOVCE - Brezovci

RUŽINDOL - Bosoráci

SMOLENICE - Kapustári

ŠELPICE - Rozumkovo. Tu vždy merali a merajú rozum. Kto nemá v hlave v Šelpiciach mu ho za malý penáz namerajú!

ŠPAČINCE - Zajačári, raušici.

ŠULEKOVO - Aminári. Močkári. V šenku mali zavesený šparák na šentýši a každý chlap, ktorý mal fajku a prišiel si vypiť, musel si najprv fajku vyšparchať.

ŠÚROVCE - Žgančári. Kobola im zežrala žgance z okénka.

TRAKOVICE - Hakačári, vravia agátu hakáč. Hore hrackú trakovickú ťahá veš káru, blcha za nú poskakuje a tahá cigáru.

TRSTÍN - Prípinkári

VESELĚ - Košinári

VRBOVÉ - Z Vrbového ništ dobrého. Odpoveď: Ale čo sa vydarí, není natto!

ZELENEČ /Linč/ - Žrebčári, zelli na hody žrebca

ZAVAR - Savarani na kope. Je vás tu na kope jak Savaranov! Savarani zvonilo, na kone!

ŽLKOVCE - Drkotári, pražá žaby na chotári. Búchajú na rajchu.

Veľmi zaujímavé sú aj popevky, riekanky a porovnania, ktoré sa udržujú podnes. Kto by nepoznal riekanku:
"Štefan kráľ on často pýtal dlhú suchú košeľu." /Štefanová, Častá, Ompitál, Dlhá, Suchá, Košolná/

Dechtičania vravia nenadálemu hosťovi, že sa objavil "jag v Naháči táčky!" a keď je niečo krivé, napríklad čiara, obrovnávka na stene, hovoria, že "je krivá jag do Naháča cesta". Že to nie je ojedinelý prípad, dôkazom sú Ružindolčania, ktorí v analogickej situácii s hosťom vravia, že sa "zjavil jag na Borovej táčky".

Obce prezývali jedna druhú aj popevkoch:
V Rošindole bosoráci, na Borovej čerešnári,
v Bílem Kostole kadleci a Linčané sú žrebčári...

Už väčší rádius mala nasledujúca pieseň:
Kátlovani vydlabali koryto,
Dechtičani nevedeli, čo je to,
Chtelničani uderili na buben,
z Lopašova vyleceli vlci ven...

Neznámy je autor popevku:
Farkašíne vlka drali, Opoji kožu predali,
Majcichove nanho pili, a Gesci sa zanho pobili.

Prezývky a popevky boli a sú anonymné. Vytvorili ich neznámi vtipkári, ktorých nemožno brať na zodpovednosť. Ale na druhom mieste by nebolo na mieste sa pre ne urážať. Sú dôkazom doby, v ktorej vznikli a ktorá ich vytvorila.

J.Šimončič         Prebrané zo stránky Malokarpatský diaľkoplaz