Informácie sú opisom Bakalárskej práce Adriána Lančariča, Dejiny Borovej v novoveku.
Panstvo vo vlastníctve Pálfiovcov
Pálfiovci patrili medzi vyššiu šľachtu s koreňmi z rodu Héderváry, Ujlaky a Kyseckí. Na výslnie sa dostali práve zásluhou Mikuláša Pálfiho, ktorý bol najúspešnejším protitureckým generálom a významným vojenským dodávateľom. Práve v Mikulášovi Pálfim doznievali podnikateľské zásady Fuggerovcov na Červenokamenskom panstve.
V roku 1574 sa stal kráľovským stolníkom, v r. 1580 kapitánom Bratislavského hradu a županom Bratislavskej stolice, v r. 1581 kráľovským komorníkom, v r. 1582 skutočným vnútorným tajným radcom, v r. 1584 hlavným kapitánom Komárna a županom Komárňanskej stolice, v r. 1588 kapitánom Nových Zámkov a preddunajských vojsk, v r. 1594 kapitánom Ostrihomu, stredoslovenských banských miest a krajinským sudcom. S jeho menom sa spája 26 víťazných bitiek proti Turkom, ktoré ocenil v dvoch pochvalných listoch z r. 1594 – 95 aj pápež Kliment VIII., cisár Rudolf II. mu udelil titul ríšskeho grófa za dobytie Rábu a v r.1592 potvrdil držbu hradu a panstva Červený Kameň vystavením kráľovskej listiny, podľa ktorej môže slobodne rozhodovať o svojom majetku a spravovať ho.
Mikuláš Pálfi zaplatil Fuggerovcom a všetkým podielnikom spolu 94 012 rýnskych zlatých, teda podstatne menej ako vyplatil Anton Fugger Alexejovi Turzovi. Pálfi prestaval hrad Červený Kameň na zámok, k opevneniu do uzavretého dvora dal pribudovať dve poschodové krídla a prízemné obytné krídlo na severnej strane. Doplnil miestnosti o nové krby, prepojil jednotlivé krídla pevnosti, vybudoval nové schodisko a bohato vyzdobil miestnosti zámku. V rámci zveľaďovania panstva založil dediny Borovú a Štefanovú a obnovil Dubovú. Zefektívnením a rozšírením majerského hospodárstva sa takto dotvoril a ustálil sídelný obraz panstva. Panstvo Červený Kameň zostalo v rukách Pálfiovcov až do roku 1945, kedy dekréty o znárodňovaní podlomili ich hospodárske postavenie a boli nútení odísť pred sovietskou armádou na západ.
Založenie Borovej Mikulášom Pálfim a vývoj do roku 1601
Podľa výsadnej listiny, spomínanej v urbári z roku 1598 bola obec Borová založená v roku 1589, kedy je spomínaná ako Joachimsthall, čo môžeme preložiť ako údolie či dolina sv. Joachima. Vznikla na pravdepodobne neosídlenej pôde severovýchodne od Budmeríc a severne od zaniknutej stredovekej dediny Fančal.
Domnievame sa však, že územie dnešnej Borovej bolo osídlené i v stredoveku, o čom však nie sú zachované písomné pramene. Za kaplnkou sv. Urbana „na dolnom konci“ sa môže totiž nachádzať stredoveký cintorín. Našu hypotézu by potvrdil alebo vyvrátil archeologický výskum v danej lokalite. V prípade nálezu stredovekých vykopávok by mohlo ísť o osadu Torcha, ktorá sa spomína v listine z roku 1296 o prevode polovice hradu Červený Kameň.
Osídlená bola pravdepodobne Nemcami, s čím súvisí názov dediny podľa patróna kostola sv. Joachima. Portálny súpis Bratislavskej stolice z roku 1596 nesprávne kladie vznik obce do roku 1592. V tomto súpise nachádzame informáciu aj o počte usadlostí v obci, ktorý uvádzame v tabuľke č. 2. V obci boli traja želiari. Prípravné práce začali už v roku 1588, kedy dalo panstvo vykopať hlbokú studňu, ktorú kopal Mikuláš Husár, za čo dostal odmenu desať zlatých a päť šilingov. V roku 1589 boli v dedine tri hlboké murované studne, ďalšiu postavili o rok neskôr. Studne muroval Hans Wetich z Častej, ktorému panstvo vyplatilo desať zlatých a päť šilingov, v roku 1592 mu vyplatili tri zlaté a päť šilingov za vymurovanie studne v roku 1590. Lokátorom a dedinským richtárom bol Juro Martinič, oslobodený od plnenia urbárskych povinností. Užíval polovičnú usadlosť a hospodáril aj na ďalšej polovičnej usadlosti, za ktorú ale musel robotovať ako ostatní. Richtár Juro Martinič nepochádzal z Červenokamenského panstva, lebo register domového cenzu z roku 1583 ho vôbec neuvádza. Borová bola roľnícka dedina, počet a druh usadlostí na základe urbára z roku 1598 uvádzame v tabuľke č. 2. K polovičnej sedliackej usadlosti patrilo trinásť, k štvrtinovej šesť a pol jutár oráčin. Sedliaci užívali aj mimousadlostné oráčiny. Ich množstvo sa v urbári z roku 1598 neuvádza.
V dedine sa nachádzala škola a farský dom, no kostol v tom čase ešte nebol postavený. K zastrešeniu kostola prišlo v roku 1601, keď obyvatelia Borovej kúpili od panstva 7 000 šindľov pre svoj kostol. Zasvätený bol sv. Joachimovi.
Výber patrocínia nepatril k náhodným výberom, bol výsledkom viacerých činiteľov. Každé zasvätenie je konkrétnou výpoveďou doby a územia svojho vzniku. Obyvateľom sa cez patrónov predkladali mravné ideály. Najviac sa pri výbere patrocínia uplatňovali sociálne a mocensko- politické činitele, teda vôľa zemepána v súlade s patrónmi prevládajúcej profesie obyvateľov. Keďže zemepán mohol byť častokrát fundátorom sakrálnej stavby, vykonával nad ňou patronátne právo, udržiaval ju, tak ani výber patrocínia sa nemohol zaobísť bez jeho odobrenia. Sociálno – ekonomický činiteľ zohrával taktiež dôležitú úlohu, lebo každá profesia a s ňou súvisiaci stav mali vlastného patróna či ochrancu, ktorého by radi videli ako patrocínium celej usadlosti, kde žijú a pracujú. Pri výbere sa zvyklo prihliadať aj na aktuálnosť, čiže dobovú záľubu.
Sv. Joachim je považovaný za otca Panny Márie a v katolíckej tradícii je patrónom „otcov, dedov, prarodičov, manželských párov, truhlárov a obchodníkov s textilom.“ Predpokladáme, že patrocínium súvisí s usadeným nemeckým obyvateľstvom alebo čiastočnou vôľou zakladateľa obce, Mikuláša Pálfiho.
Vhodným prameňom pre spracovanie dejín obce sú portálne súpisy. Sú to súpisy počtu port v jednotlivých stoliciach, na základe ktorých sa vyberala štátna daň. Slovo porta v preklade znamená síce brána, no nepredstavuje skutočnú bránu ale chápeme ho ako symbol sedliackej usadlosti, či hospodárstva. Takéto súpisy môžu obsahovať údaje o počte daňovníkov, prípadne počet majetných sedliakov, sociálne postavenie a majetkové rozvrstvenie obyvateľstva. Jedna usadlosť výnimočne predstavuje jednu domácnosť, nie však jednu rodinu. Ako daňový základ sa na prelome 16. a 17. storočia už nebrala porta ale dom, preto sa táto daň vyberala na základe súpisu domov.
Klesajúce počty sedliackych a želiarskych domov v Bratislavskej stolici sú viditeľné po roku 1598, no najväčší pokles počtu zdanených domov je zaznamenaný medzi rokmi 1599 a 1600, kedy sa ich počet mal znížiť o 28 na 62. V portálnom súpise z roku 1598 je zaznamenaných v Borovej 58 domov, škola, farský dom a dva pastierske príbytky. O rok neskôr má obec ten istý počet domov, v rokoch 1600 a 1601 klesá počet domov v obci na 35.
Tabuľka č. 2 Usadlosti v Borovej v roku 1596 a 1598
Usadlosti
1 1/2 ¼ 1/8 1/16 Spolu
1596 12 - 1 1 1 15
1598 1 54 10 226 - 67