Informácie sú opisom Bakalárskej práce Adriána Lančariča, Dejiny Borovej v novoveku.
Panstvo v držbe Fuggerovcov
Na východnej strane Malých Karpát, na území medzi Modrou, Smolenicami a Trnavou sa rozkladalo Červenokamenské panstvo. V čase, keď bolo vo vlastníctve rodiny Fuggerovcov, patrili k panstvu hrad Červený Kameň, mestečko Častá, Dolné Orešany a Suchá nad Parnou, ďalej polovica Bohdanoviec a dediny Budmerice, Dlhá, Doľany, Dubová, Jablonec, Kaplná, Klčovany, Košolná, Šelpice, Vištuk, Zvončín a územia zaniknutých stredovekých osád Fančal, Schönau, Lattingdorf, Nemečín a Neudorf.
Hrad Červený Kameň sa dostáva do vlastníctva augsburského rodu Fuggerovcov v roku 1535, kedy Alexej Turzo predáva hrad i panstvo rodinne spriaznenému Antonovi Fuggerovi za 107 401 zlatých. Oba rody sa od roku 1494 spolupodieľali na exploatácii medi ťaženej v okolí Banskej Bystrice. Anton Fugger plánoval hrad využiť ako sklad či prekladisko obchodného tovaru. Červený Kameň sa mal stať akousi pokladnicou podnikateľskej činnosti tohto rodu.
Počas majetkovej držby Fuggerovcami môžeme hovoriť o rozkvete panstva. V roku 1535 boli mestečká a dediny panstva len málo obývané, všeobecné spustnutie nám dosvedčuje urbár z roku 1543, ktorý hovorí o spustnutí Dlhej. Príčinou boli zložité politické pomery, pustošenie krajiny Turkami či zápolenie o uhorskú korunu. Fuggerovci zveľadili majetky patriace hradu a v roku 1541 udelil kráľ Ferdinand I. Antonovi Fuggerovi šľachtické výsady a právo meča. Obnovili osmanskými vojskami zničené, spustošené a vyrabované usadlosti, ktoré osídľovali domácim slovenským, chorvátskym a nemeckým obyvateľstvom. Zakladali a obnovovali vinice a rybníky na území panstva. Ich snahou bolo intenzívne usádzať obyvateľstvo predovšetkým v severovýchodnej časti panstva, kde nepočítali s rybným hospodárstvom. Do roku 1543 obnovili pusté a vyľudnené Šelpice, spolu osídlili 149 spustnutých usadlostí. V nasledujúcom desaťročí to bolo už 456 usadlostí a počet pustých dvorov klesol o 201. V roku 1583 celkový počet usadlostí na Červenokamenskom panstve predstavoval 908, z toho 884 osídlených a 24 pustých usadlostí. Dubová v čase, keď kúpili panstvo Fuggerovci bola takmer vyľudnená a v roku 1549 úplne pustá, keď usadené chorvátske rodiny odišli do Vištuka.
Riedke osídlenie bolo značným ekonomickým a hospodárskym problémom. Pôda ležala bez úžitku, urbárske príjmy nedosahovali dostatočnú výšku. Ani bohatý kapitál Fuggerovcov nedokázal nahradiť prácu chýbajúcich poddaných. Pomalý priebeh cieľavedomého osídľovania však nezodpovedal potrebám majiteľov panstva, spôsobený nedostatkom poddaného ľudu i zákazom sťahovania sa. Museli teda vytvoriť také podmienky, ktorými by prilákali osadníkov do spustnutých usadlostí. Fuggerovci podporovali osídľovanie najmä urbariálnymi úľavami, oslobodením prisťahovalcov od platenia cenzu, nie však od robotovania. Z toho vyplýva, že naturálna a robotová forma tejto renty bola výnosnejšia a efektívnejšia. Cenzus na panstve od celej usadlosti predstavoval za Fuggerovcov 40 uhorských denárov ročne. Oslobodenie osadníkov trvalo vo väčšine prípadov šesť alebo osem rokov, usadlíkom poskytovali aj peňaţnú pôžičku na stavbu hospodárskych a obytných budov.
Novoprišlé obyvateľstvo bolo prevažne chorvátskej národnosti. Po bitke pri Moháči v roku 1526 Turci zabrali južnú časť Slavónie a pádom pevností Šabac, Belehrad a najmä Jajca bola cesta do habsburskej časti Chorvátska Turkom úplne otvorená. Od roku 1527 sa množia žiadosti šľachty o možnosť presídlenia obyvateľstva do oblasti západného Uhorska. Roľníctvo organizovane i neorganizovane uteká z Chorvátska, najmä v 30. rokoch 16. storočia. Tieto úteky poddaných a veľké straty území prinútili chorvátsku šľachtu legalizovať v 40. rokoch presuny obyvateľstva. Panovník Ferdinand I. v roku 1540 zákonom podporil kolonizáciu, čo bolo impulzom pre mohutný odchod zo Slavónie a Chorvátska. Vo Vištuku sa usadilo 33 chorvátskych rodín, v Dlhej 14, Dubovej osem a Nemečíne päť rodín. Usadili sa taktiež i v Častej, Zvončíne, Šelpiciach a Suchej nad Parnou.
V roku 1566 získali Fuggerovci privilégium od kráľa Maximiliána II., ktoré oslobodilo všetkých sedliakov s novopostavenými domami na neobývanej alebo pustej pôde na území panstva od všetkých mimoriadnych a riadnych štátnych daní a služieb na šesť rokov. Dôsledkom bolo osídlenie pustých Klčovian a rast usadlostí v celom panstve o 48,7% v porovnaní s rokom 1554. Celkovo vzrástol počet obyvateľstva Červenokamenského panstva o 194%, z približného počtu 300 rodín v roku 1535 na 888 rodín v roku 1583.9 Pre porovnanie uvádzame tabuľku osídlenia usadlostí na základe výskumu a bádania J. Žudela podľa urbára z roku 1543 a registra cenzu z roku 1583.
Tabuľka č. 1 Osídlenie poddanských usadlostí na Červenokamenskom panstve v rokoch 1543 - 158310
Vlastníctvo Červenokamenského panstva prešlo v roku 1583 do rúk najvyššieho komorníka a bratislavského župana Mikuláša Pálfiho. Ten si vzal za ženu Máriu Magdalénu Fuggerovú, čo mu zaiste dopomohlo k získaniu rozsiahlych majetkov.
Poddanské usadlosti
celkový počet osídlené pusté
1543 1554 1583 1543 1554 1583 1543 1554 1583
Bohdanovce 37 43 46 33 43 46 4 0 0
Budmerice 44 55 78 33 50 78 11 5 0
Častá 97 105 102 69 82 102 23 18 0
Dlhá 51 54 88 30 39 88 21 15 0
Doľany 74 74 68 48 59 68 26 15 0
Dolné Orešany 66 66 65 50 53 64 16 13 1
Dubová 22 22 22 12 0 0 10 22 22
Jablonec 27 29 39 27 28 39 0 1 0
Kaplná 26 33 42 10 22 42 16 11 0
Klčovany - - 43 - - 43 - - 0
Košolná 30 30 55 8 26 55 22 4 0
Suchá nad Parnou 66 65 72 39 59 71 27 6 0
Šelpice 40 40 51 15 35 51 25 5 0
Vištuk 50 74 97 48 70 97 2 4 0
Zvončín 28 28 39 6 28 39 22 0 0
Celé panstvo 658 718 908 428 594 884 225 119 23