Časopis Slovák 1936
Časopis Slovák v roku 1936 v čísle 192 napísal tento článok:
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Vzorná katolícka obec
Posviacka orlovne v Borovej za prítomnosti Andreja Hlinku
Vydarené katolícke podujatie
Bratislava, 24 augusta
Neďaleko Trnavy leží Borová, známa svojim peknoduchým, církvi a národu oddaným ľudom. Táto obec už pred dvoma rokmi zvolila si za čestného občana preláta Andreja Hlinku a od tých čias jediným želaním občanov Borovej bolo, aby vodca slovenského národa Andrej Hlinka zavítal osobne do Borovej. Táto túžba Borovčanov splnila sa v dňoch 22. A 23. Augusta. Horlivosť občanov a príkladná sebaobetavá práca miestnych katolíckych činiteľov na čele s dp. Farárom Jozefom Zlatošom a rodinami Izakovičovcov zbudovala v Borovej novú orlovňu, ktorú vysvätiť prišiel prelát Andrej Hlinka. V sobotu predvečerom pricestoval Hlinka do Trnavy, kde ho očakávali msgr. Bostényi, prof. Dúbravec, kraj. posl. Holleš, tajomník Žák a v sprievode týchto odobral sa do Zvončína, kde bol hosťom krajinského poslanca Kornela Holleša. Večer o pol 10. hod. vítala Hlinku už Borová, krásne vyzdobená a so slávobránou.
Celá Borová bola na nohách, aby privítala svojho miláčka a odprevadila do domu dp. Izakoviča, kde prenocoval.
Na druhý deň už zavčas ráno putovali do Borovej horlivci zo všetkých okolitých obcí, takže ráno pred 9. hod. keď sa na priestranstvo pred kostolom začala svätá omša, stál tam už zástup 2000 ľudí. Omšu svätú celebroval za veľkej asistencie trnavskeho a okolitého kňažstva prelát Andrej Hlinka a o uplatnení zásad katolíckych vo verejnom živote kázal správca spolku sv. Vojtecha msgr. Postényi. Po svätej omši pohol sa sprievod k novej orlovni. Obrady vysviacky po krátkom ocenení významu budovy vykonal prelát Andrej Hlinka a potom nedočkavý už ľud obklopil tribúnu, s ktorej chcel počuť v rámci verejného katolíckeho zhromaždenia povzbudzujúce slová svojich vodcov. Za predsedu shromaždenia zvolený bol dp. farár Jozef Zlatoš, ktorý požiadal Hlinku aby sa ujal slova. „ Ak možno súdiť na ľud podľa toho – začal Hlinka – aký má kostol, školy a ústavy, tak o Borovej možno povedať, že sú to vzorní a neklátiteľní občania a katolíci.
Na adresu orlov hovoril Hlinka, že nestačia silné svaly a pevné ramená, ale k tomu ramenu treba pridať silnejšieho ducha, pevnejšiu vieru a väčšiu oddanosť. Orol a katolicizmus očakávajú v našom štáte veľké úlohy. Španielsko je príkladom nie dostatočnej pripravenosti katolicizmu. Táto zem sv. Ignáca z Loyoly, je dnes zmietaná bolševickými zverstvami a svet pokrokársky neozve sa proti tomuto vandalstvu. Ani náš katolicizmus nie je ešte tam, kde by sme ho radi vidieť. Upierajú sa nám práva a biľagujú nás za nespoľahlivých. Musíme sa obrodiť. Katolícky muž a katolícka žena patrí do katolíckeho spolku, číta katolícke noviny a je organizovaná katolíckej politickej strane.
Po Hlinkovi pranieroval v dlhšej reči poslanec Rudo Čavojský bolševické zverstvá v Španielsku a dožadoval sa uplatňovania katolíckych zásad v hospodárskych a sociálnych inštitúciách. V krátkosti prehovoril ešte tajomník Viliam Žák, učiteľ Štefan Blažo, profesor Jozef Dúbravec a nakoniec pohnutými slovami poďakoval sa Hlinkovi starosta Orla Jozef Izakovič. Zaspievaním hymien „Hej slováci“ a „V sedmobrežnom kruhu Ríma“ sa vydarené zhromaždenie skončilo.
Na spoločnom obede prečítal notár Schuster uznesenie obecného zastupiteľstva, v ktorom sa vraví, že obecné zastupiteľstvo, aby preukázalo svoju neochvejnú úctu a vďačnosť hrdinovi slovenského národa a tvorcovi Československej republiky Andrejovi Hlinkovi a na večnú pamiatku jeho zavítania do Borovej, uznieslo sa nazvať časť svojho chotára zvanú Padelky, na sady Andreja Hlinku. Všetci prítomní prijali toto uznesenie s neopísateľným oduševnením a Hlinka nemohol prejavu oddanosti odolať a túto poctu prijal. Urobil tak sice -ako vravel- , proti svojim zásadám, lebo všetky podobné návrhy doposial zásadne odmietal. S jedinou Borovou urobil výnimku. Dojemné bolo tiež, keď malé dievčatko z rodiny Izakovičovej odovzdalo s pekným veršom prelátovi Hlinkovi štólu, dar to rodiny Izakovičovej. Hneď po obede sa Hlinka rozlúčil s Borovanmi a so svojím sprievodom autom odišiel do Trnavy, kde sadol na ríchlik, aby večer mohol už byť zase medzi svojimi v Ružomberku. V Borovej pekné slávnosti zakončené boly verejným cvičením a veselicou. Tento deň bude pre Borovanov na dlhé časy nezapomenutelný.